Poviedka o indiánke

Autor: Juraj Balucha | 19.9.2008 o 15:05 | Karma článku: 7,58 | Prečítané:  2267x

Už na škole si bola iná. Nosila si batikované tričká, sukne šúchajúce sa o podlahu, kožené sandále naboso s dlhokánskými remienkami, omotané až kdesi ku stehnám. Vlasy dlhé a neupravené, končeky rozdvojené, len v oblasti čela zviazané koženým popruhom alebo pestrofarebnou šatkou. Dávala si si indiánske mená a študovala na výbornú.

Na školských výletoch sme ohmatávali po nociach tvoje spolužiačky a smiali sme sa tvojmu chlpatému podpazušiu, o dĺžke chlpov na tvojom ohanbí kolovali legendy. Že ti je žiletka cudzia sa mohli všetci presvedčiť  na spoločenskom večierku, keď ťa rodičia donútili natiahnuť sa do sukňového kostýmu a ani tie najhrubšie a najtmavšie pančuchy nedokázali zakryť blýskavú černotu zarastených lýtok.

Vybrala si si jednu z najťažších univerzít. Na tom sa všetci tiež bavili, škaredá intelektuálka. Skúšky si robila ľavou zadnou, tam kde kockaté hlavy, výhercovia okresných aj celoštátných olympiád, držitelia diplomov  a iných výherných poukazov s popolníkmi na očiach lietali, si robila všetko na plný počet. Niečo sa šuškávalo, že na vine je tvoja krátka sukňa, ktorá niekedy nezakrývala ani spodnú časť zadkových šuniek a ľavá ruka v rozkroku, zatiaľ čo pravou si písala odpovede. Z pomenovania Indiánka sa plynulo prešlo na Jánošíčku, sukňa ledva širšia ako jeho vybíjaný opasok.

Postupne si sa menila, začala maľovať tvár na ksicht, lakovať nechty. Žila si klasický študácky život, opíjačky na intráku, pár frajerov si vymenila. Každý si ťa pochvaľoval, len toho neuveriteľne chlpatého bobra ti nevedeli odpustiť. Kým sa vtákom prebojovali do jaskyne celý žaluď mali podráždený. Preto som ťa nechcel a ty si to vedela.

Promovala si na červený diplom, s pochvalou rektora pred nastúpeným akademickým zborom, priemer jedna celá nula. Stál som pre aulou s kyticou kvetov, odrapotal som strohé blahoželanie, chystal sa preč. Zastavila si ma a s tajomnou grimasou obdarovala malým balíčkom. Mal som ho otvoriť až doma. Neveriacky som v obývačke zíral na do krabičky plnej neuveriteľne dlhých a zauzlíkovaných pičných chlpov. Prečítal som si krátky odkaz.

„Čo sa za mladi naučíš, v starobe ako keby si našiel. Môj poznámkový blok už nebudem potrebovať.  Je tam celé moje štúdium."

Pod tým indiánsky podpis:

„Tá čo číta uzlíkové písmo."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Glváč dohadoval stretnutie so Zsuzsovou v Chorvátsku

Podpredseda Smeru sa opakovane pokúšal o stretnutie so Zsuzsovou.

Dobré ráno

Dobré ráno: Rúška nepomáhajú, radšej si umývajte ruky

Aká je situácia okolo šíriacej sa epidémie.


Už ste čítali?