reklama

Majáles

Vkĺzol som do davu a nasával všetky jeho pachy. Ponúkali sa rôzne druhy, tak ako na každom väčšom jarmoku. Ráno sa počasie ukazovalo nič moc, každý sa naobliekal, prihodil niečo nepremokavé. Slnko však pražilo a pálilo, pot sa rynul po chrbátoch, časom začal byť smradľavý. Puch prepáleného oleja, lacného vína, spotených tiel, chýbajúcich toaliet. Ľudia mali k sebe tak nejak bližšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Najväčší krik sa niesol od stola plného olašských cigánov, zlaté chrupy, zlaté hodinky, zlatá obezita, zlatá žila. Kde sa všetci tak dokážu vypásť to mi bolo záhadou. Kreatívne tetovanie z Leopoldova na predlaktiach s gramatickými chybami a preklepmi. Na stole otvorená litrovka bieleho vína, plastové poháre, pod stolom prvé zvratky, v hlavách myšlienky, ktoré mal každý nutkanie okamžite zo seba dostať von. Čím hlasnejšie, tým dôležitejšie. Guľaté manželky sa len prizerali z diaľky, každá sa snažila speňažiť kradnuté Tesco obliečky a iný tovar, ktorého bol ešte včera plný kamión. Hlavy rodín spoza stola po očku sledovali ich predajné úspechy, keď zhodnotili, že kšefty idú dobre, ležérnym krokom sa vybrali na obchôdzku a tržbu znárodnili. Manželky gánili a predávali ďalej. Všetky mali rovnaké šľapky len v iných farbách a všetky mali dopraskané päty, zhrubnutá koža a v nich hlboké ryhy, čím viac nohu zaťažili tým boli ryhy širšie. Hlavne pri jednej extra tlstej sumo zápasničke som čakal, že jej to rupne až do krvi ako sa začala natriasať v rytme dvoch gitár. Radosť zo života.

Cítili sa prirodzene, vo svojom živle. Komu bolo treba čúrať odbehol k najbližiemu stromu, komu srať, išiel o strom ďalej. Tu som pochopil, že vysrať sa vo výťahu je vec úplne samozrejmá, lebo je jedno kde a kedy, keď musia. To len ja nastupujem do výťahu po pamäti, veď svetlo pár týždňov nesvieti, šmyknem sa na klzkej podlahe, len len sa zachytím madla aby som sa nezrúbal na podlahu a nadávam čo za hovado to tu vykadilo. Jednoducho mu bolo treba.

Sledujúc ich popraskané chodidlá som si nevšímal tok oproti idúcich, ramenom mi tresol do boku, ukážkový hokejový zákrok. Okamžite však zmeravel, videl, že som cudzinec s arogantným mestkým výrazom na perách. Oči mal krvou podliate, sklenené a strašne zahmlené. Začal sa mi ospravedlňovať a ťahať ma k najbližiemu stánku. Bol mi odporný, rýchlo som samu vytrhol a snažil sa stratiť v hustnúcom dave. Za prvou obéznou predavačkou som mu zmizol z dohľadu.

Prestal som sa sústrediť na chodidlá a začal som im pozerať do tváre. To bolo ešte väčšia zábava. Všetky boli neuveriteľne chlpaté a fúzaté. Zrazu som ľutoval, že som sa ráno premonol a oholil sa. Chcel som s nimi splynúť. Jazdiť na starých žigulákoch, nosiť obrovského zlatého Ježiša na prsiach, žiť zo dňa na deň a hlavne nič neplánovať a neočakávať. Lebo príliš veľké očakávania zapríčiňujú stres a ja kurva neznášam stres, mám ho už plné zuby. Amalgán mi príde v zuboch užitočnejší.

Juraj Balucha

Juraj Balucha

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Generálny riaditeľsvojho života, bez potrebnej kvalifikácie a vzdelania. Chameloidný jedinec kráčajúci cez mŕtvoly na ceste za svojim životným cieľom. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenámikser udalostíGrga Pitič

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu