Je málo vecí horších ako keď mi klesne cukor. Za kus žvanca by som predal aj vlastnú mamu. Potrebujem jesť rýchlo a veľa. Kuchárky ma mali vždy milovali, veď som im nosil pravidelne prázdny tanier a nástojčivo si pýtal dupľu. pokračovanie článku
Tvoj problém sa začal ešte pred tvojím narodením. Mama despotický vševedko, učiteľka prvého stupňa v miestnej obci. Otec nezamestnaný, člen dobrovoľného hasičského zboru. Dokopy ich dalo podgurážené, penetrované zblíženie vo vlhkých garážach na sklonku slnečného vinobrania v blízkom okresnom meste. pokračovanie článku
Dážď ma chytil na pol ceste. Na izbu ďaleko, naspäť ešte ďalej. Na chodník len kde tu prevísali listnaté konáre, ktoré ako tak zachytávali valiacu sa vodu. Bundu som si zapol až ku krku a rezignovane rovnakým tempom pokračoval ďalej. Cítil som ako sa mi dažďové kvapky pomaly dostávali až na lebku. Vlasy sa priľahli, tvorili ulízaný mokrý vecheť. Prehrabol som si ich prstami a rozstrapatil. Začal som sa usmievať, zúfalstvom. Zmočené nohavice mi oťaželi, v teniskách začalo škvŕkať. pokračovanie článku
Už dlhšie som nič nenapísal. Nemal som potrebu. Svoje zlé ja som si chodil ventilovať do kostolov. Nie, nemodlil som sa. Chodil som do spovedníc. Prebehol som väčšinu kostolov v Bratislave a skúšal som na farárov rôzne vymyslené a krikľavými farbami prikrášlené príbehy. Ľudia musia byť strašné svine alebo farári brutálne dobrí herci. Výraz tváre v náznaku pozitívneho úškrnu, v duchu, bude lepšie synak. pokračovanie článku
Už na škole si bola iná. Nosila si batikované tričká, sukne šúchajúce sa o podlahu, kožené sandále naboso s dlhokánskými remienkami, omotané až kdesi ku stehnám. Vlasy dlhé a neupravené, končeky rozdvojené, len v oblasti čela zviazané koženým popruhom alebo pestrofarebnou šatkou. Dávala si si indiánske mená a študovala na výbornú. pokračovanie článku
Sadol som si na rannou rosou premáčanú stoličku, vlhkosť sa mi dostávala pomaly až na holú prdel. Skontroloval som slnko vychádzajúce spoza strechy kurína. Už sa dralo na oblohu, uspokojene som prikývol hlavou. Prekutal som si všetky vrecká, našiel dokrkvaný balíček s rovnako pokrčenými cigaratemi. Jednu som vytiahol, dvakrát olízal a snažil sa ju vyrovnať. Zlomila sa mi v polovici. Zanadával som príliš hlasno, najbližšia sliepka hrabúc sa v prachu, prekvapene zdvihla hlavu, otočila mojim smerom, nahla doľava a vrátila sa k svojej činnosti. Ďalšiu som si zapálil takú dokrútenu, ťahala dobre. pokračovanie článku
Vkĺzol som do davu a nasával všetky jeho pachy. Ponúkali sa rôzne druhy, tak ako na každom väčšom jarmoku. Ráno sa počasie ukazovalo nič moc, každý sa naobliekal, prihodil niečo nepremokavé. Slnko však pražilo a pálilo, pot sa rynul po chrbátoch, časom začal byť smradľavý. Puch prepáleného oleja, lacného vína, spotených tiel, chýbajúcich toaliet. Ľudia mali k sebe tak nejak bližšie. pokračovanie článku
Ako by ich jedna mater mala. Ale každého s iným chlapom. Vizuálne sa na seba ponášali, charakterovo opozitá. On fajčieval len vanilkové cigarillos, jej to smrdelo a pľúca si zasierala tvrdými davidoffkami. pokračovanie článku
Dal som si o číslo väčšiu košeľu a kravatu uviazal veľmi voľno. Posledný pohľad do zrkadla, oblek sedí. V reštike budem vyzerať presne ako zbytok návštevníkov, kriste, kto vôbec mohol vymyslieť povinnosť chodiť sa najesť v kravate. Nervózne som si ju pritiahol a potom zase uvoľnil. To zase bude večer. Cestou autom som si nahlas odriekaval všetky zásady slušného správania a stolovania, ktoré budú odo mňa, fastfoodového žrúta, dnes očakávané. pokračovanie článku
Stál som vo výťahu uhladeného business centra. Kabína výťahu bola zo všetkých strán obložená zrkadlom, zväčšovalo to obsah priestoru okolo mňa a zvyšovalo počet hlbokých výstrihov sekretáriek všehochuti. Cítil som parfémy a kolínske. Nikto nedokázal udržať pohľad v úrovni očí. Väčšina mužov pozerala na zrkadlový strop plný dekoltov, ženy na podlahu. pokračovanie článku
Nemám rád poéziu. Nerozumiem jej. Rozprávanie v hádankách a náznakoch. Na hodinách literatúry som zvádzal úpenlivé súboje s učiteľkou na tému – čo tým chcel básnik povedať. Typický príklad je Hrdobec a Marečkove pero, len ja som sa pred tabuľou nikdy nedal. Dedo mi od mala vtĺkal do hlavy, hlavne zatĺkaj aj keď vieš, že nemáš pravdu. pokračovanie článku
Odmala som naoko neznášal rodinné oslavy v najširššom kruhu príbuzných. Košele zdedené po staršom anorektickom bratovi, naškrobený golier mi pravidelne zodieral môj domácimi klobáskami a tlačenkami dobre živený krk do krvi. Len pre tieto zabíjačkové dobroty som sa nechal ukecať. Ako ženská, hovoril som nie, ale v duchu som výskal od radosti, áno, áno, áno. pokračovanie článku
Zacinam mat toho dost, vysedavanie do rannych hodin v hotelovych baroch, rano gumenny ksicht, svedske stoly, ziadna chut v hube. Parky, volske oko, kava, dzus zo zasobnika, nervozny casnik tahajuci mi este nedozrate spod nosa. Nastojcivo zvoniaci mobil upozornujuci ma na preplneny diar a prave zacinajuce stretnutie na druhej strane mesta. pokračovanie článku
Umelú náladu dobrosrdečnosti celej spoločnosti som chcel spláchnuť dobre zriedeným vínom na vianočných trhoch. Za tie štyri týždne mám obehané celé námestie a otestované všetky stánky. Vlastnú trojlitrovú termosku som si nechal naplniť vo víťaznom stánku s najkvalitnejším mokom, nie som vadný aby som stál stále v rade a nechal si na zátylok vanúť cibuľový dych rozjareného hodovníka. Na stojáka som srkal z domu prinesených keramických hrnčekov, je nechutné a rúhačské piť víno z plastu. pokračovanie článku
Na letisko Schwechat som prifrčal taxíkom na poslednú chvíľu, lebo som samozrejme zaspal. Len, len ma pustili cez Gate 4 so zdvihnutým prstom, ale stále s profesionálnym úsmevom na tvári. Mám pocit, že letušky si úsmev navlečú spolu s uniformou. pokračovanie článku
Pohľadom som láskavo pohládzal historické uličky postavené mozoľnatými rukami starých majstrov a tým istým pohľadom vraždil, štvrtil a rozvešiaval torzá tiel všade prítomných turistov. Už dávnejšie som pochopil povzdych jedného pražáka pri chlastačke v centre Bratislavy: „Já ti vole tak závidím. Chlastat tady, v centru, bez turistů. Važte si toho.“ pokračovanie článku
Poletujúce pavučiny sa mi lepia na auto, mám ich plné stierače. Okoloidúci vozíčkári ich naháňaujú ako malé deti. Spolu sa tešíme z gýčového jesenného dňa. pokračovanie článku
Už pár týždňov ma bolia kríže. Ráno sa k ponožkám na zemi krčím veľmi pomaly a to nie ani kvôli tomu smradu čo z nich vanie. Aj babky demokratky majú pri predieraní v autobuse k voľnému miestu čipernejši pohyb ako ja v týchto dňoch.
Vybral som sa k lekárovi, ten ma už vo dverách vítal:
"Dobrý deň pán Balucha, čože vás trápi?"
"Pán doktor, chodím a hýbem sa ako dôchodca. Kríže ma bolia čo sa ochladilo."
"Ale pán Balucha, pozrite sa v občianskom na váš dátum narodenia. To je už vo vašom veku normálne. Ďalší prosím."
Asi má pravdu, odporník jeden. Aj Grga Pitič sa mi sťažoval, že mu ranná rosa pri romantickom prášení babeniek na kapote auta nerobí dobre na túto partiu tela. On aspoň vie z čoho má tieto kalvárie.
Najväčšia diera je Prievidza, spieva kapela Karpina.
Handlová je neďaleko a mali tam banícke dni. Aj pán premiérovie boli pozrieť. A
tá jeho hovorkyňa, kamoš Grga len skonštatoval, že by musela veľmi chcieť aby
jej dal.
Na jarmoku mi boli všetci domorodci protivní, tvárili sa
dôležito ako keby im patril ich banícky svet. Celý svet je pritom môj.
Rozšafní, hluční, potľapkávali sa po pleciach, upíjali z doma vypálených
gebuzín. Rozhodol som sa im oznámiť, čo si o tom myslím. pokračovanie článku
Bol som pozrieť v nemocnici babku. Ako 85 ročná si tam
chodí občas oddýchnuť. Leží na dvojke s 90 ročnou kamarátkou. Stali sa
z nich spolubojovníčky za svoje práva, miluje ich celé oddelenie. Zhodou okolností počas mojej návštevy prišiel na izbu lekár
s tým, že 90 ročnej dajú večer plienky, lebo sa pravidelne v noci
pocikáva. Sucho jej to oznámil a chystal sa na odchod.
Deväť krížikov bola zrazu čiperná a jej hlas dunel
celou sterilitou zapáchajúcou izbou.
„Ja sa nepocikávam, vždy stihnem dobehnúť na toaletu!“
Moja babka nikdy nevedela byť ticho, umenie diplomacie jej
nič nehovorí. To mám po nej.
„Klame! Každú noc sa doští a sestričky ju musia
prezliekať.“
90 ročná sa otočila na 85 ročnú a zamrmlala:
„Drž hubu, sopľa.“
Každá vlastnila metrákové, pekne sa natriasajúce telíčko, prekypujúce a visiace v pupkovej oblasti. Nevenoval by som im viac pozornosti, ale boli to najlepšie adeptky na stop-kontrolku. Tú si stanovím jednoducho, ešte triezvy si vyhliadnem najväčšie škraty v podniku, keď sa mi začnú páčiť a mám chuť sa zoznamovať, je najvyšší čas ísť domov. pokračovanie článku
Kúpil som si na PlayStation novú hru. Takú akčno-brutálnu,
to ja rád. Cez víkend som ju drvil niekoľko hodín v kuse, za toho pána som
nevedel prejsť piaty level.
V nedeľu o tretej ráno bola naša obývačka svedkom nechutnej
hádky. Bolo mi vyčítané, že sa mám milovať s počítačom, keď pri ňom mienim
tráviť celé noci. Že ona na tej plastovej krabici nič nevidí a bol to
čierny deň nášho vzťahu keď som ju doniesol domov. pokračovanie článku
Svet nepatril nikomu kto nebol hráč.
Pri hraní sa riskuje a hazarduje, ide sa na hranu. Jeden známy z tejto hrany spadol na stranu, ktorú má po patrónom justícia. Dostal tri roky, s vyhliadkou prepustenia po prvom ak sa bude dobre správať.
Najviac sa bál, že ho budú preťahovať do zadku starší odchovanci. Má na to prepodklady, ksichtík hladký ako detská prdelka, príliš jemné vystupovanie, vždy top style. Baby na to leteli a on to využíval.
Na rozlúčkovej party so slobodou, sme sa všetci dušovali ako ho budeme pravidelne navštevovať a posielať balíky. Dnes som mu poslal prvý, pár výtlačkov gay porna.
Svoj ortieľ som podpísal minulý piatok. Stačilo naznačiť, že mám
záujem a trochu pomachrovať s bonitou. Hádzali sa mi pod nohy a ukazovali
všetky vnady, na ktoré by ma mohli lapiť. Keď vtáčka lapajú pekne mu spievajú.
Vybral som si tú najperverznejšiu. Obnažila sa úplne ešte
pred samotným aktom môjho súhlasu. Asi som fakt dobrá partia.
Podpísal som to na 30 rokov a fixovanej úrokovej miere
na 1 rok. Svadba s bankou prostredníctvom hypotekárneho úveru má stála
viac síl a rozhodovania ako iné životné križovatky. Predmanželská zmluva je dokonalá, prídem o všetko.
Zháňam si vybavenie do nového bytu. Hajzel je vec pre mňa veľmi dôležitá, je to jediné miesto kde si viem v kľude prečítať rannú tlač. Existuje niekoľko špecializovaných predajní s predavačmi odborníkmi. Mne pripadali ako fetišisti. pokračovanie článku
Keď sa zjavila videl som len nohy. Nepredstaviteľne dlhé
nohy. Rozkrok v úrovni mojej hlavy. Orál na stojáka.
S ňou to však žiaden fastfood nebude. Aj keď podľa inzerátu by sa
mohlo zdať, že je to riadna mrcha. Na ňu sa musí s citom, aby si ju človek
nevyplašil. Aj tak musí mať po dnešku zo mňa svalovicu. Celý večer mi behá po
rozume. V čiernych tangáčoch.
Nič iné ma nenapadne ako pamätný dialóg, ktorý nedávno koloval vo vtipných spam mailoch. Pri čítaní, počúvaní, pozeraní, čuchaní dnešnej pribrzdenej spoločnosti. pokračovanie článku
Znechutene som vstal z postele a začal plniť
fyziologické potreby. Uvaril som si kávu, dobre sa po nej serie. Žrádlo som
odsúval ako najdlhšie to šlo, nakoniec ma kŕče od hladu prinútili niečo
s tým robiť.
Ísť jesť von sa mi nechcelo, to by som sa musel holiť,
odstrániť hrubý povlak na zuboch a hlavne umývať mastnú hlavu, lenivosť mi
prikazovala radšej na oleji, ktorý mi kvapkal z vlasov, fritovať hranolčeky,
ako sa učlovečiť. pokračovanie článku
Rovno pod oknom mám fontánku a záhradné jazierko s teplou termálnou vodou. V zime to vytvára pekný efekt s oparom pary. Nasadil som tam pár rýb, nejaké japonské kapre, aby to dýchalo aj životom. Pozeral som ako sa mojím rybičkám darí, keď zrazu – Šplech!, bol som zafŕkaný od hlavy k päte. pokračovanie článku
Od známeho som dostal SMS tohto znenia:
Ahojte volám sa Sabrina, mám 50 cm a 3,5 kg. Krásu som zdedila po mame.
Tým novopečeným fotrom chýba originalita, keby aspoň celú pravdu napísali.
Sabrina
zdedí po mame krásu, fantastické miery, tie má už teraz super,
inteligenciu, neuveriteľnú chuť do života a ženskú vychcanosť, ktorej
ma táto mamička ozaj na rozdávanie.
Po otcovi zdedí firmu a byt.
Viac ten truhlík nemá čo ponúknuť, nie som si úplne istý či aj tie
spermie boli jeho, vtedy to bola riadna žúrka.
Na začiatku bola moja mŕtvolne bledá tvár a veľké kruhy pod očami. Protivil som sa sám sebe pri pohľade do zrkadla. Potom prišiel telefonát od kamaráta, že majú ešte jedno miesto na jachte voľné a môžem sa pridať. Nalodiť som sa musel do 24 hodín a o necelých 1.000 km južným smerom. Natankoval som plnú a valil plný kotol nočnými diaľnicami. pokračovanie článku
Voľné miesto bolo len pri staršom manželskom páriku, ktorý mal vedľa seba pristavený invalidný vozík. Do vozíka som nevidel, bolo mi to vlastne jedno. Hladný som bol ako pes, tak som si po utvrdení, že majú voľné prisadol a dal sa do študovania štvorpoložkového jedálneho lístka. pokračovanie článku
Generálny riaditeľ svojho života, bez potrebnej kvalifikácie a vzdelania. Chameloidný jedinec kráčajúci cez mŕtvoly na ceste za svojim životným cieľom.
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
