reklama

Dobre odležané návraty

Pohľadom som láskavo pohládzal historické uličky postavené mozoľnatými rukami starých majstrov a tým istým pohľadom vraždil, štvrtil a rozvešiaval torzá tiel všade prítomných turistov. Už dávnejšie som pochopil povzdych jedného pražáka pri chlastačke v centre Bratislavy: „Já ti vole tak závidím. Chlastat tady, v centru, bez turistů. Važte si toho.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Túto európsku metropolu som nenavštívil už pár rokov. Stál som na prístavnom móle a rozšírenými nozdrami ťahal naplno puch typický pre rybacie reštaurácie. Bral som zhlboka, ako keby som mal všetku arómu minúť len ja. Pred očami sa mi vynárali moje prvé nesmelé kroky v tomto meste hriechu:

Z tváre vytlačené všetky jebáky, páperie pod nosom oškrabkané, z posledných peňazí zaplatené vstupné do baru kde hrala salsa a ženské telá sa zvodne vrteli v jej rytmoch. Salsa bola In. Kto nebol In bol Out. Prísna selekcia, baby nikdy nešli po outsideroch. Ich bohom bol Argentínčan, čierne vlasy dokonale ulízané a pricapené k lebke vytvárali dojem rímskej vojenskej prilbice. Rozširoval o sebe, že je obchodníkom s diamantami. Lajny koksu ťahal hrubé ako koľajnica. Mal každú, na ktorú ukázal prstom, tá občas ukázala prstom na ďalšiu, reťazová reakcia končiaca za hranicou mojej potencie.

Ohrdnuté kusy sa mi zverovali, ohovárali jeho prelietavosť. Stačilo však aby zdvihol obočie a pohybom hlavy ich zavolal k sebe. Kozy im narástli o dve čísla a kvôli vlhkosti v rozkroku za sebou nechávali stopu ako slimák. Argentínčan ma ignoroval, prehliadal môj záujem získať jeho náklonnosť a omočiť zobák v jeho úspechoch. Pregĺgal som naprázdno.

Prepadol ma hlad, neúprosne a zákerne. Pamätal som si jednu reštauráciu, každé ráno som pri návratoch z nočných výjazdov prekračoval potoky krvi valiace sa z kuchyne do kanalizácie. Steaky robili len z čerstvého mäsa, kusiská hovädziny vykladali z áut černošskí pomocníci. Zaschnutá krv na ich tmavej pokožke im dávala výraz zombie. Svietili im len oči a nepredstaviteľne biele zuby.

Po usadení som zaregistroval známu postavu. Vždy bola nahodená v obleku šitom na mieru, ručne maľované kravaty, zlaté manžetové gombíky. Gombíky chýbali, oblek zodratý a zaplátaný, golier košele rozstrapkaný, rímska prilbica zostala zachovaná. Nie však voňavou pomádou ako kedysi, teraz to bola masnotou neumytých vlasov. Argentínčan.

Zaregistroval a spoznal ma. Kývol mi hlavou na pozdrav, dokonca sa pokúsil o úsmev. Chýbalo mu pár zubov. Vtedy som pochopil jeho správanie v minulosti, bol som pre neho príťaž, ničil som jeho spoločenský status. Zacítil som k nemu to isté, spriesvitnel. Videl som cez neho ako cez sklo, prestal pre mňa existovať. Okrajoval som si z na dva palce hrubého steaku. Každé sústo vykúpal v omáčke zo zeleného korenia a pozeral cez priesvitnú postavu. Slintala hladom a pregĺgala naprázdno.

Juraj Balucha

Juraj Balucha

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Generálny riaditeľsvojho života, bez potrebnej kvalifikácie a vzdelania. Chameloidný jedinec kráčajúci cez mŕtvoly na ceste za svojim životným cieľom. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenámikser udalostíGrga Pitič

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu